Bez cukrov? Bez pridaného cukru? Alebo nesprávne tvrdenie?

DÁTUM ZVEREJNENIA ČLÁNKU, 15.04.2023

Pozrime sa spoločne na výživové tvrdenia týkajúce sa cukru. Pozorujem, že právne predpisy sú v niektorých bodoch nejasné a neúplné, odvetvie im úplne nerozumie a na trhu sa dokonca objavuje nesprávne označovanie.

Pri posudzovaní témy budeme vychádzať z tureckého potravinového práva, všeobecných potravinových predpisov EÚ, EFSA, FDA, WHO a Codex Alimentarius.

Časť 1: Tvrdenie „bez cukrov“

Najprv sa pozrime na ustanovenie tureckého potravinového práva, ktoré určuje, aké potraviny možno označiť ako „bez cukrov“ a „bez pridaného cukru“.

Pravidlá pre tvrdenia o obsahu cukrov

Cukry	Nízky obsah	Obsah cukrov v 100 g tuhej potraviny nesmie byť vyšší ako 5 g alebo obsah cukrov v 100 mL tekutej potraviny nesmie byť vyšší ako 2,5 g.
	Bez cukrov	Obsah cukrov v 100 g tuhej potraviny alebo v 100 mL tekutej potraviny nesmie byť vyšší ako 0,5 g.
	Bez pridaného cukru	Potravina nesmie obsahovať žiadne monosacharidy ani disacharidy ani inú potravinu pridanú pre jej sladiace vlastnosti. Ak sa v potravine cukry vyskytujú prirodzene, na etikete sa musí uviesť aj údaj „OBSAHUJE PRIRODZENE SA VYSKYTUJÚCE CUKRY“.

Poznámka 1: Tvrdenie o nízkom obsahu v tomto článku nerozoberáme, pretože pochopenie ustanovenia „bez cukrov“ umožní pochopiť aj ustanovenie o nízkom obsahu.

Ako je z uvedeného ustanovenia zrejmé, aby bolo možné potravinu opísať a označiť ako „bez cukrov“, smie obsahovať najviac 0,5 % cukrov.

Ustanovenie je jasné, no aby sme mu porozumeli, musíme sa pozrieť na definíciu cukrov.

Môže totiž vzniknúť otázka: máme polyoly považovať za cukry? Sorbitol je predsa monosacharid a maltitol disacharid.

Práve v tomto bode môže dochádzať k nejasnostiam.

Možno napríklad potravinu obsahujúcu maltitol, ktorá má v 100 g 0,3 g cukrov, označiť ako „bez cukrov“?

Aby sme mohli na túto otázku odpovedať, musíme sa najprv pozrieť na definíciu cukrov.

Z toho vyplýva, že ak potravina obsahuje v 100 g najviac 0,5 g cukrov, či už prirodzene prítomných, alebo pridaných počas spracovania, možno ju označiť ako „bez cukrov“.

Poznámka 2: V Turecku žiadny z právnych predpisov, ktorými sa riadime, neuvádza, že na použitie označenia „bez cukrov“ nesmel byť do danej potraviny pridaný cukor.

Ak sa vrátime k uvedenej otázke, potraviny obsahujúce maltitol alebo iné polyoly možno označiť ako „bez cukrov“, pokiaľ spĺňajú podmienky tohto tvrdenia.

Časť 2: Bez pridaného cukru

ČASŤ 1 [2.1]

Prejdime k tvrdeniu „bez pridaného cukru“.

Toto tvrdenie sa javí ako zložité a právne predpisy ho úplne neobjasňujú.

Štyri inštitúcie — EÚ/EFSA, FDA, FAO/Codex Alimentarius a WHO — sa v tejto súvislosti v definíciách cukrov líšia.

Z týchto štyroch inštitúcií pristupujú k téme najprísnejšie a úplne ju objasňujú FDA a FAO/Codex Alimentarius.

Nižšie sú uvedené zhrnutia definícií a pokynov týchto štyroch inštitúcií.

Úplné znenie uvedených definícií a pokynov nájdete v časti s odkazmi.

Keďže sa teraz zaoberáme tureckým potravinovým právom, posúďme tému podľa neho.

Príslušné ustanovenie tureckého potravinového práva znie nasledovne.

Pravidlá pre tvrdenia o obsahu cukrov

Cukry	Nízky obsah	Obsah cukrov v 100 g tuhej potraviny nesmie byť vyšší ako 5 g alebo obsah cukrov v 100 mL tekutej potraviny nesmie byť vyšší ako 2,5 g.
	Bez cukrov	Obsah cukrov v 100 g tuhej potraviny alebo v 100 mL tekutej potraviny nesmie byť vyšší ako 0,5 g.
	Bez pridaného cukru	Potravina nesmie obsahovať žiadne monosacharidy ani disacharidy ani inú potravinu pridanú pre jej sladiace vlastnosti. Ak sa v potravine cukry vyskytujú prirodzene, na etikete sa musí uviesť aj údaj „OBSAHUJE PRIRODZENE SA VYSKYTUJÚCE CUKRY“.

Preskúmajme ustanovenie po jednotlivých častiach.

Ustanovenie hovorí:

Potravina nesmie obsahovať žiadne monosacharidy ani disacharidy ani inú potravinu pridanú pre jej sladiace vlastnosti.

Rozdeľme vetu na dve časti bez toho, aby sme zmenili jej význam:

1- Potravina nesmie obsahovať žiadne monosacharidy ani disacharidy.

2- Ani inú potravinu pridanú pre jej sladiace vlastnosti.

Znie to jasne, však? Nesmie obsahovať monosacharidy ani disacharidy. Máme teda rozumieť tomu, že potravina za žiadnych okolností nesmie obsahovať monosacharidy ani disacharidy? Tu však vzniká rozpor, pretože druhá časť ustanovenia hovorí:

Ak sa v potravine cukry vyskytujú prirodzene, na etikete sa musí uviesť aj údaj „OBSAHUJE PRIRODZENE SA VYSKYTUJÚCE CUKRY“.

Napadne nám teda, či nejde o problém s prekladom, a pozrieme sa na pôvodné znenie ustanovenia v predpisoch EÚ.

Pri pohľade na pôvodné ustanovenie sú formulácie jasné:

1- výrobok neobsahuje žiadne pridané monosacharidy ani disacharidy

Je teda zrejmé, že ide o problém s prekladom. Z toho vyplýva, že sa máme zaoberať tým, či boli monosacharidy alebo disacharidy pridané, nie tým, či ich potravina obsahuje.

A ČO POLYOLY? O TÝCH SA NEHOVORÍ!

Pozrime sa na tento príklad:

Predstavte si potravinu, ktorá prirodzene obsahuje 5 % cukrov a do ktorej sa pridáva maltitol. Ako by v takom prípade malo znieť výživové tvrdenie?

Keďže potravina obsahuje 5 % cukrov, nemožno ju označiť ako „bez cukrov“.

Keďže bol pridaný maltitol, nemala by byť označená ani ako „bez pridaného cukru“, pretože maltitol je disacharid a právne predpisy pre toto tvrdenie stanovujú, že disacharidy sa nesmú pridávať, a neobsahujú formuláciu vylučujúcu polyoly.

Je to však logické?

Ak je obsah cukrov v potravine ≤ 0,5 %, po pridaní maltitolu možno použiť tvrdenie „bez cukrov“, ale nie „bez pridaného cukru“. Bez vedeckého zdôvodnenia ide o rozpor. Preto by sa do druhej časti príslušného ustanovenia, ktorá definuje „bez pridaného cukru“, malo doplniť vylúčenie polyolov.

Má výrobca pri skúmaní predpisov uvažovať takto?

„Pri tvrdení «bez pridaného cukru» nie je uvedené, že sú polyoly vylúčené, ale samotný názov hovorí «bez pridaného cukru» a polyoly sú z definície cukrov vylúčené, takže môžem výrobok takto označiť aj po pridaní polyolu.“

Ustanovenie právneho predpisu musí byť jasné a zrozumiteľné. FDA* a Codex Alimentarius túto otázku formulovali jasne a zrozumiteľne** a uviedli, že dotknuté vstupné zložky nesmú byť cukrami. Príslušné ustanovenie Tureckého potravinového kódexu však nespresňuje „hovorím o cukroch“, a preto tým, ktorí sa ním riadia, nie je jasné, ako postupovať.

*Príslušná formulácia FDA:

Výrazy „bez pridaného cukru“, „bez prídavku cukru“ alebo „cukor nebol pridaný“ možno použiť len vtedy, ak:

(i) Počas spracovania alebo balenia nebolo pridané žiadne množstvo cukrov v zmysle § 101.9(c)(6)(ii) ani žiadna iná zložka obsahujúca cukry, ktorá funkčne nahrádza pridané cukry; a

(ii) Výrobok neobsahuje zložku obsahujúcu pridané cukry, ako je džem, želé alebo koncentrovaná ovocná šťava; a

**Príslušná formulácia Codex Alimentarius:

(a) Do potraviny neboli pridané žiadne cukry (príklady: sacharóza, glukóza, med, melasa, kukuričný sirup atď.);

ČASŤ 2 [2.2]

Teraz sa pozrime na druhý úsek prvej časti ustanovenia.

Pravidlá pre tvrdenia o obsahu cukrov

Bez pridaného cukru	Potravina nesmie obsahovať žiadne monosacharidy ani disacharidy ani inú potravinu pridanú pre jej sladiace vlastnosti. Ak sa v potravine cukry vyskytujú prirodzene, na etikete sa musí uviesť aj údaj „OBSAHUJE PRIRODZENE SA VYSKYTUJÚCE CUKRY“.

Potravina nesmie obsahovať […] inú potravinu pridanú pre jej sladiace vlastnosti.

Táto formulácia sa javí ako jasná a možno jej rozumieť tak, že sa do potraviny nesmie pridávať iná potravina pre jej sladiace vlastnosti.

Treba si však položiť tieto otázky:

Akým spôsobom dozorový orgán zistí, na aký účel bola určitá zložka do potraviny pridaná?

Ako má napríklad výrobca označiť svoj výrobok, ak doň pridáva med?

Ak výrobca pridá med na sladenie, označí výrobok ako „bez pridaného cukru“ a následne ho skontroluje dozorový orgán, aké rozhodnutie padne?

Ak výrobca dostane oznámenie „použili ste med na sladenie, preto je označenie «bez pridaného cukru» v rozpore s predpismi“ a odpovie „nie, použil som med ako spojivo, plnidlo alebo pre jeho funkčné vlastnosti“, ako bude dozorový orgán postupovať?

Úmysly predsa nemožno čítať.

Toto ustanovenie sa teda javí ako neobjasnené a otvorené zneužitiu.

Situácia opísaná na príklade medu platí aj pre koncentrát ovocnej šťavy a podobné výrobky, ktoré možno do potravín pridávať ako náhradu cukru.

Sú na pultoch obchodov značky, ktoré to zneužívajú?

Vyššie sme uviedli, že FDA túto otázku rieši prísnejšie a jasnejšie.

Z nasledujúcej formulácie FDA je zrejmé, že výrobky ako med sa jednoznačne považujú za cukry.

Definícia FDA teda jednoznačne predchádza tejto situácii, ktorá je otvorená zneužitiu a v ktorej technicky nemožno preukázať porušenie predpisov.

Rovnako ako FDA definuje túto otázku jasne aj Codex Alimentarius.